Európske hlavné mestá kultúry v roku 2024: Bad Ischl, Bodø a Tartu

Program Európske hlavné mestá kultúry každoročne oslavuje bohatú rozmanitosť kultúrneho dedičstva v celej Európe a predstavuje historický význam, kultúrny život a umelecké dedičstvo rôznych miest a regiónov.

V roku 2024 sa pozornosť upriami na mestá Bad Ischl v Rakúsku, Bodø v Nórsku a Tartu v Estónsku. Európske hlavné mestá kultúry nemusia byť veľkými, rušnými mestami – tento rok získali tento titul tri spomedzi najmenších miest v histórii programu.

Každé miesto sa vyznačuje jedinečnou zmesou kultúrneho dedičstva, histórie a umeleckých inovácií a ponúka pohľad na živé dedičstvo Európy. Poďme na virtuálnu návštevu do každého z nich a spoznajme ich kultúrne dedičstvo.

Bad Ischl, Rakúsko

Bad Ischl sa nachádza v alpskom regióne Salzkammergut v Rakúsku. Skladá sa z 23 obcí, ktoré spoločne získali titul „Hlavné mesto kultúry“.

Bad Ischl je kúpeľné mesto, ktoré je známe svojou cisárskou históriou. V roku 1849 si cisár František Jozef I. vybral toto mesto za svoje letné sídlo. Jeho elegantná architektúra a malebná prírodná scenéria sú zrkadlom bohatstva a vznešenosti rakúsko-uhorskej monarchie.

František Jozef a jeho manželka cisárovná Alžbeta Rakúska (známa ako Sisi) s obľubou trávili leto v kaštieli Kaiservilla.

Práve v tejto vile podpísal v roku 1914 František Jozef vyhlásenie vojny Rakúsko-Uhorska proti Srbskému kráľovstvu, ktoré znamenalo začiatok prvej svetovej vojny.

Tento región bol však významný už dávno pred prvou svetovou vojnou. Ponúka bohaté dedičstvo z doby bronzovej a železnej.

Význam tohto dedičstva je taký veľký, že po dedinke Hallstatt, chúliacej sa na brehu jazera, bola pomenovaná celá epocha doby železnej – obdobie označované ako halštatská kultúra (850 až 500 pred n. l.). V 19. storočí odkryli archeológovia na veľkom prehistorickom cintoríne nástroje a ďalšie artefakty spojené s neďalekými soľnými baňami.

Tento región inšpiroval mnohých umelcov, najmä Gustava Klimta, ktorý s obľubou trávil leto v blízkosti jazera Attersee a namaľoval tam množstvo umeleckých diel inšpirovaných prírodným prostredím jazera.

Plány týkajúce sa projektu Európskeho hlavného mesta kultúry v oblasti Salzkammergut sa zameriavajú na štyri oblasti: Moc a tradícia, Kultúra v pohybe, Spoločné zážitky v oblasti Salzkammergut a „Globalokal“. Prostredníctvom týchto aktivít sa chce Salzkammergut v roku 2024 zamerať na prepojenie prehistorickej, cisárskej a nedávnej histórie s budúcnosťou.

Bodø, Nórsko

Každé tri roky sa o titul Európske hlavné mesto kultúry môžu uchádzať aj lokality z krajín mimo Európskej únie. Bodø je mesto na severe Nórska a je najsevernejším miestom, ktoré získalo titul Európske hlavné mesto kultúry.

Mesto Bodø leží v náručí úchvatnej prírody za polárnym kruhom a má približne 50 000 obyvateľov.

Vďaka prekvitajúcemu rybárskemu a námornému priemyslu sa zmenilo z dediny na mesto začiatkom 19. storočia. V meste Bodø sa tiež nachádza základňa Nórskeho Kráľovského letectva a je sídlom Norsk luftfartsmuseum (Nórske múzeum letectva).

Dnes sa v meste Bodø nachádza Fram Kino, prvé kino v Nórsku, ktoré bolo otvorené v roku 1908. Mesto sa môže pochváliť aj futbalovým klubom Bodø/Glimt, ktorý je najsevernejším klubom, ktorý vyhral európsku národnú ligovú súťaž. Klub v rokoch 2020, 2021 a 2023 vyhral v Eliteserien, majstrovstvách Nórska.

V roku 2024 sa v meste Bodø a v celom regióne Nordland uskutoční viac ako 1 000 rôznych podujatí so zameraním na mladých ľudí.

V meste Bodø sa podujatia budú konať v Stormen Kulturkvartalet (kultúrna štvrť Stormen) a jej koncertnej sále, divadle a knižnici, ktorá bola otvorená v roku 2014.

Tartu, Estónsko

Tartu je druhé najvýznamnejšie mesto Estónska a je známe ako jeho intelektuálne hlavné mesto. Univerzita v Tartu, založená v roku 1632, je najstaršou univerzitou v Estónsku.

História mesta Tartu siaha až do 5. storočia. V 7. storočí bola dokončená stavba opevnenia na kopci Toome a v stredoveku sa tu nachádzal aj biskupský hrad.

Dnes sa na kopci Toome nachádzajú pamiatky ako katedrála v Tartu, Najvyšší súd Estónska a Anjelský most.

V priebehu storočí bolo Tartu ovládané Švédskom, Poľskom a Ruskom, a preto bolo známe pod niekoľkými menami – Tarbatu, Dorpat a Jurijev. Od získania nezávislosti Estónska v roku 1918 sa pre toto mesto ustálil názov Tartu.

V Tartu existuje živá kultúrna scéna. Tartu Kunstimuuseum (Múzeum umenia v Tartu) predstavuje rôznorodú zbierku estónskeho umenia, ktorá je zrkadlom umeleckého pokroku národa v rôznych obdobiach. Je aj domovom Eesti Spordi- ja Olümpiamuuseum (Estónske športové a olympijské múzeum) a Tartu Linnaajaloo Muuseumid (Mestské múzeum v Tartu).

Divadlo Vanemuine bolo založené v roku 1870 a je jedným z najstarších divadiel v Estónsku.

V roku 2024 plánuje mesto Tartu sériu podujatí, výstav a aktivít súvisiacich s konceptom „Umenie prežiť“. Uskutoční sa tu viac ako 1 000 podujatí, na ktorých sa účastníci budú môcť podeliť o príbehy o vedomostiach, zručnostiach a hodnotách, ktoré nám pomôžu viesť v budúcnosti dobrý život.

Hlavný obrázok je koláž diel: „Bad Ischl and Traun River“ od Davida McGregora, „Nyholmsundet“ od Frankemanna a „Tartu kesklinn“ od Ireen Trummer – všetky zo stránky Wikimedia Commons.