Ochrana občianskych slobôd

Charta základných práv Európskej únie, slávnostne vyhlásená na zasadnutí Európskej rady v Nice 7. decembra 2000, je historickým míľnikom v ochrane práv občanov v Európe. Podobný dokument požadoval Európsky parlament už dlho predtým. Poslanci Európskeho parlamentu totiž považovali za dôležité, aby každý občan poznal základné práva a slobody, ktoré mu zaručuje Európska únia a jej členské štáty, a aby existoval systém nápravy, ktorý by umožňoval upozorniť na ich prípadné porušovanie. Charta bola vytvorená ako základný referenčný rámec a je výsledkom skutočne jedinečnej spolupráce. Je zbierkou všetkých občianskych, politických, hospodárskych a sociálnych práv občanov Európy a všetkých osôb s legálnym pobytom na území Európskej únie.

Ľudské práva zakotvené v charte sú základné a neodňateľné. Poslaním charty je posilňovať ochranu občanov na pozadí spoločenského vývoja a pokroku, ako aj rozvoja vedy a technológií. Tieto práva vychádzajú z niekoľkých hlavných princípov: ľudská dôstojnosť, základné slobody, rovnosť medzi ľuďmi, solidarita, občianstvo a spravodlivosť. Cieľom charty je tiež vytvárať čoraz užšie spojenectvo národov Európy, ktoré tak môžu budovať spoločnú budúcnosť na základe rovnakých hodnôt. Od roku 2009, odkedy sa odkaz na Chartu základných práv nachádza v Lisabonskej zmluve, sú základné práva postavené na úroveň zmluvy. Charta je teda prílohou k zmluvám a v súčasnosti sa uplatňuje v rámci jurisdikcií Európskej únie.